Nosíte v horách dieťa na pleci? NEROBTE TO!


Až 80 percent všetkých výjazdov slovenských horských záchranárov je privolaných k nehodám, ktoré si turisti a horolezci v horskom teréne spôsobili vlastnou vinou.

Zdroj: www.shutterstock.com

"Je v princípe jedno, kde sa ľudia pohybujú, či vo Vysokých Tatrách alebo Poloninách, chyby robia rovnaké," informoval riaditeľ Horskej záchrannej služby (HZS) Jozef Janiga. Medzi najčastejšie sa opakujúce patria:

  • zlé plánovanie trasy
  • precenenie vlastných síl
  • nevhodná výstroj

Jozef Janiga tiež upozornil na to, aké nebezpečné je nosenie detí na pleciach či pitie vody z prírodných zdrojov. "Ľudia si mnohokrát zvolia cieľ túry taký, na ktorý ´nemajú´. Často sa tiež plánovanie začína až v doobedňajších hodinách, čo je neskoro," predstavil najčastejšie dôvody zásahov HZS s tým, že ďalšími najbežnejšími nedostatkami turistov je nevhodná výstroj a výzbroj.

Vychádzkové sandále na vysokohorskom chodníku sú podľa neho "skôr na plač, ako na smiech". "Ak sú to žabky alebo 'kristusky', že sú obnažené aj palce a päta je voľná, je to úplný nezmysel, to už radšej chodiť rovno naboso, tá šľapka sa môže kdekoľvek zachytiť," povedal. Akceptovateľnými sandálmi na "klasickom" turistickom chodníku sú podľa neho také, ktoré majú pevnú špičku a pätu.

Ako "smutné chyby" vníma Janiga pri horolezectve používanie rôznych skôb alebo smyčiek nájdených v prírode. "Človek nevie, aké sú staré a či náhodou nie sú poškodené," upozornil s tým, že pri ich použití môže dôjsť k fatálnym následkom.

Jozef Janiga tiež dôrazne neodporúča nosiť pri vysokohorskej turistike dieťa na pleciach. "Pri podknutí sa môže dôjsť k pádu dieťaťa rovno na hlavu z relatívne veľkej výšky," vysvetlil. Medzi prípadmi, ktoré horskí záchranári riešia každé leto, patria aj črevné problémy. Šéf HZS preto radí byť opatrným pri konzumovaní vody z vysokohorských potokov alebo plies. "Ak si nabrať vodu, tak určite  nie z plesa, kde je stojaca voda, možno niekde pri prameni potoka, ale potom treba myslieť na to, že v tej vode niečo žije, čo sa nám na slnku pekne rozmnoží," dodal.

Za výjazdy HZS, ktorých dôvodom nie je zlyhanie ľudského faktora, považujú horskí záchranári pád lavíny, úder bleskom či zrútenie skalného bloku nezapríčinené ľudskou činnosťou.

Zdroj: TASR