Zavŕšili sa dlhoročné snahy ochranárov. Rezervácia Pralesy Slovenska je realitou


Na Slovensku vznikne 1. decembra 2021 rezervácia Pralesy Slovenska. Návrh na vyhlásenie rezervácie schválila Vláda SR.

Zdroj: Pavol Polák_WWF

Vyhlásenie rezervácie je zavŕšením dlhoročných snáh ochranárskych organizácií, a to OZ Prales a WWF Slovensko. Andrea Hajdúchová z WWF Slovensko pre Rádio Vlna vysvetlila, ako to celé začalo: 

"Tieto snahy siahajú ešte do roku 2009, keď sa začalo s mapovaním pralesov, a teda starých prírodných lesov na Slovensku. Vôbec sme nevedeli, koľko ich je. Mapovanie však ukázalo, že je to cca 10 000 hektárov, pričom tretina je nechránená alebo je veľmi slabo chránená. To spustilo kolotoč dlhých rokov jednaní o ochrane týchto vzácnych lesov."

Zhruba pred rokom (17. septembra 2020) občianske združenia PRALES a WWF Slovensko odovzdali ministrovi životného prostredia Jánovi Budajovi a exministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Jánovi Mičovskému petíciu s vyše 30-tisíc podpismi za vyhlásenie prírodnej rezervácie Pralesy Slovenska. Petícia bola posledným krokom v dlhoročnej snahe ochranárskych organizácií dosiahnuť vyhlásenie rezervácie.

Ako rezervácie budú vyhlásené doteraz úplne nechránené alebo nedostatočne chránené staré prírodné lesy a pralesy na 76 lokalitách v rôznych častiach Slovenska s celkovou výmerou takmer 6,5 tisíca hektárov.

Andrea Hajdúchová dodala:

"Sme veľmi radi, že rezervácia Pralesy Slovenska sa konečne stáva realitou. Je najvyšší čas. Sme svedkami historicky najväčšej a najrýchlejšej straty biodiverzity v globálnom meradle, a tak naozaj nie je dôvod viesť diskusie a spochybňovať to, že pralesy a vzácne staré lesy na Slovensku si zaslúžia ochranu."

Kde sa nachádza najviac lokalít?

Najviac lokalít sa nachádza v Banskobystrickom a v Žilinskom kraji, no pralesové lokality sú vo všetkých ďalších krajoch Slovenska. Mnohé doteraz chránila len dohoda medzi Lesmi SR a občianskymi združeniami Prales a WWF Slovensko. Napríklad lokalita Veľký Grič vo Vtáčniku bola v prvom (najnižšom) stupni ochrany, pralesy v Hrochoťskej doline na Poľane či lokalita Drastvica v Štiavnických vrchoch boli len v 2. stupni ochrany, pralesy v Lomnistej, Jasenianskej, Vajskovskej doline v Národom parku Nízke Tatry či pralesy okolí Kráľovej hole len v 3. stupni ochrany, pralesy v Bystrej doline (tiež NAPANT) chránilo rozhodnutie Najvyššieho súdu SR.

Rozhodnutím o ochrane pralesov prispieva Slovensko k plneniu cieľov, ku ktorým sa aj naša krajina zaviazala napr. v Karpatskom dohovore alebo v Stratégií EÚ o ochrane biodiverzity do roku 2030.

"Zaviazali sme sa k tomu aj v Stratégii Európskej únie o ochrane biodiverzity, ktorá vyzýva krajiny, aby naliehavo a rýchlo zabezpečili prísnu ochranu posledných prírodných starých lesov a pralesov," uviedla Hajdúchová. 

Zdroj: Rádio Vlna