Dnes uplynie 10 rokov od najhoršieho teroristického činu v Nórsku. Bol to najhorší útok jednotlivca v dejinách Nórska.


Nesmieme dopustiť, aby mala posledné slovo nenávisť, povedala vo štvrtok nórska premiérka Erna Solbergová na pietnej spomienke na obete útoku pravicového extrémistu Andersa Behringa Breivika z 22. júla 2011. Informovala o tom agentúra AFP.

Zdroj: shutterstock.com

Spomienka na útoky, od ktorých ubehlo vo štvrtok desať rokov, sa uskutočnila neďaleko sídla nórskej vlády v Osle, na mieste, kde Breivik odpálil podomácky zhotovenú bombu, ktorá zabila osem ľudí. Na neďalekom ostrove Utöya následne zabil strelnými zbraňami ďalších 69 ľudí, prevažne mladých účastníkov letného tábora mládežníckeho krídla ľavicovej Strany práce.

"Terorizmus z 22. júla bol útokom na našu demokraciu," povedala Solbergová, ktorú cituje agentúra DPA. Uchýliť sa k násiliu proti ľuďom len preto, že majú iné názory, je absolútne neprijateľné, dodala nórska premiérka predtým, ako prečítala mená všetkých 77 obetí útokov.

Solbergová zároveň v prejave pred príbuznými obetí a ľuďmi, ktorí útoky prežili, zdôraznila pokrok, ktorý Nórsko za ostatných desať rokov zaznamenalo v oblasti bezpečnosti a boja proti extrémizmu.
Vtedajší premiér a súčasný generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg krátko po útokoch sľúbil, že odpoveďou Nórska na Breivikov čin bude "viac demokracie" a "viac ľudskosti".

Desať rokov po útoku má však mnoho preživších pocit, že Nórsko sa stále nevyrovnalo s ideológiou, ktorá Brievika doviedla k vraždeniu. "Smrtiaci rasizmus a pravicový extrémizmus sú stále medzi nami," vyhlásila na pietnej spomienke Astrid Eide Hoemová, ktorá útok prežila a teraz vedie mládežnícke krídlo Strany práce. 

Nórska tajná služba PST tento týždeň informovala, že "krajne pravicová ideológia, ktorá útok podnietila, je stále hybnou silou pravicových extrémistov doma i v zahraničí".
Breivikovo konanie inšpirovalo za ostatných desať rokov niekoľko ďalších násilných činov, vrátane útokov na mešity na Novom Zélande a v Osle, pripomína PST.

Verdikt sudcov si Anders Breivik vypočul 24. augusta 2012. Dostal 21 rokov tzv. ochranného väzenia, čo je v Nórsku maximálny možný trest. V princípe sa ochranné väzenie môže stať väzením doživotným, lebo trest možno predlžovať bez obmedzenia, a to vždy o päť rokov, ak ani po rokoch nezaznamenajú zásadnú zmenu v myslení odsúdeného.

Nórsky terorista Anders Breivik, ktorý si zmenil v roku 2017 meno na Fjotolf Hansen, požiadal v septembri 2020 o podmienečné prepustenie z väzenia. Reakcie na túto správu boli okamžité a negatívne. Právo na súdne preskúmanie žiadosti o podmienečné prepustenie má však až po odpykaní si prvých desiatich rokov svojho trestu, teda až od júla 2021.

Zdroj: TASR