O aktuálnom stave povedal viac pre Rádio Vlna zástupca riaditeľa Ligy za duševné zdravie Andrej Vršanský:

"Počet psychiatrických pacientov sa počas koronakrízy výrazne zvýšil a do liečby sa vracajú aj takí, ktorí už boli desať až pätnásť rokov bez psychiatrickej pomoci. Z iných krajín sa počet ľudí s psychickými problémami zvýšil o 40 až 50%. Najviac sú postihnutí mladí ľudia."

Zo štatistík vyplýva, že linky sú preťažené a tento rok na nich zaznamenali výrazný nárast:

"Len od znovuuvedenia linky do prevádzky sme prijali 10 365 telefonátov. V týchto mesiacoch je to až 1200 kontaktov mesačne. Na linke dôvery Nezábudka pracuje 22 profesionálov s dlhoročnou praxou a sústavným vzdelávaním."

Ľudia teda častejšie kontaktujú linky pomoci:

"Počas pandémie sa takmer v každom telefonáte či e-maile objavuje téma korony. Strach o svoje zdravie či zdravie svojich blízkych, obavy o budúcnosť, strata v orientácii, čo sa týka opatrení a podobne. Témy týkajúce sa psychopatológie naďalej zaberajú prvú priečku. Ďalej nasledujú vzťahové, súvisiace hlavne s domácou izoláciou, prácou homeoffice. Pribudli nám aj kontakty s témou telesného zdravia, životosprávy ako aj s témou násilia, závislosti a ekonomických dopadov."

Ako upozorňujú odborníci, telefonické linky môžu byť veľkou pomocou. No majú svoje limity a nedokážu nahradiť psychoterapiu.

"Preto klientom, ktorí potrebujú takúto formu pomoci odporúčame následne odborníkov v teréne, ktorých kontakty máme v našej databáze. Najlepšie pomôžeme človeku s duševným ochorením tým, že budeme stáť pri ňom, že si ho vypočujeme so skutočným záujmom o jeho probléme. Nebudeme ho odcudzovať, diskriminovať. Ak sa jeho problém zhorší, mali by sme stáť pri ňom a poradiť mu návštevu odborníka, poprípade ho tam aj odprevadiť."

Potrebou prevencie v oblasti duševného zdravia sa zaoberá aj vláda.

Ministerstvo zdravotníctva uviedlo, že podporuje vznik denných psychiatrických stacionárov a chce zvýšiť dostupnosť odborných vyšetrení v ambulanciách.

Duševné zdravie je podľa Slovenskej psychiatrickej spoločnosti (SPsS) na Slovensku dlhodobo podceňované. Pripomína to aj počas mesiaca duševného zdravia. "Snažíme sa vyzývať ľudí, aby o svojich problémoch hovorili a vyhľadali odborníka," uviedla prezidentka SPsS Ľubomíra Izáková. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sa až 80 percent ľudí hanbí priznať, ak trpí psychickou poruchou.

Za nárastom počtu duševných porúch je podľa členky výboru SPsS Márie Královej aj nárast psychosociálnej záťaže. "Kumulácia negatívnych životných udalostí a dlhodobé pôsobenie stresu má významný vplyv na zvyšovanie počtu ľudí trpiacich depresiou a inými duševnými poruchami," dodala.

O duševné zdravie by sme sa mali starať rovnako ako o to fyzické. "Najmä pri sedavom zamestnaní, v ktorom človek namáha psychiku, je vhodné sa mimo práce viac pohybovať a tráviť čas vonku. Ten, kto pracuje fyzicky, by sa zase po práci mal venovať svojej duši," vysvetlila Izáková.