Ponúka možnosť spoznať skutočnú krasovú krajinu so všetkým čo k tomu patrí (škrapové polia, závrty, priepasti, kaňony riek, ako aj svojráznu flóru i faunu). Spestrením sú vzácne stredoveké pamiatky rodu Bebekovcov (kostoly a zrúcaniny hradov v Plešivci a Štítniku) a taktiež unikátna technická pamiatka na Plešiveckej planine (Serényiho cisterna).

Ideálnym východiskom pre tento okruh je Plešivec, ktorá leží v srdci Slovenského krasu - najväčšieho a najtypickejšieho krasového územia v strednej Európe. Priamo na námestí obce sa nachádza kostol pôvodne zasvätený sv. Jurajovi postavený v ranogotickom slohu začiatkom 14. storočia. Je sprístupnený iba na požiadanie na miestnom farskom úrade reformovanej kresťanskej cirkvi. Jeho návšteva však stojí za to, pretože je významným dokladom a pamiatkou gotickej architektúry Gemera. Návštevník tu môže obdivovať vzácne fresky z druhej polovice 14. storočia vytvorené talianskymi majstrami, severnú neskorogotickú kaplnku rodu Bebekovcov s kamenným epitafom Ladislava Bebeka, či fresky sv. Štefana a sv. Ladislava umiestnené na vonkajšej južnej strene kostola.

Po načerpaní historických poznatkov sa vydáme za objavovaním prírodných krás. Pod strmé stráne planiny sa dostaneme z centra obce Plešivec cez most na rieke Slaná a cez železničné priecestie. Sprevádzať nás bude zelené cykloturistické značenie (vo väčšine súbežné s modrou turistickou značkou). Výstup na planinu so strmými svahmi uľahčuje asfaltová cesta zarezaná do skaly. Stúpanie je však aj tak pomerne náročné (prevýšenie je cca 400 m), odmenou však sú pekné výhľady do doliny Štítnického potoka a na susednú planinu Koniar. Na okraji planiny vchádza asfaltová cesta do lesa a čoskoro, asi po 7 km, ju strieda lesná cesta.

Po 10 km míňame horáreň Veľký vrch a mení sa charakter trasy a prichádzajú krasové lúky. Prechádzame veľkou lúkou nazývanou Gemerské lúky. Následne vedú cesty medzi závrtmi, chodníky cez škrapy a húštiny, lúky sa striedajú s menšími lesíkmi. Plešivecká planina tu odkrýva svoju pravú tvár. Jej povrch tvorí náhorná vápencová plošina a je geomorfologicky najvýznamnejšia planina Slovenského krasu o rozlohe približne 50 km². Je bohatá na povrchové i podzemné krasové javy - závrtov tu napočítali cez 800 a nachádza sa tu cez 200 jaskýň a priepastí. Množstvo závrtov má na dne skryté otvory priepastí, ktorými preteká dažďová voda. Zdroje vody na planine sú veľmi chudobné a nestačia často ani pre zver. Práve nedostatok vody bol dôvodom výstavby jedinečnej technickej pamiatky postavenej v roku 1913, tzv. Serényi studňe alebo Cisterny - napájadla pre dobytok, ktoré zachytávalo dažďovú vodu. Nachádza po ľavej strane cesty a je neprehliadnuteľná.

Po 15 km sa dostávame na severný okraj planiny, kde stojí za návštevu prírodná rezervácia Gerlašské skaly vo výške 752 m n.m., odkiaľ je pri dobrej viditeľnosti výhľad aj na Vysoké Tatry. Trasa pokračuje strmým zjazdom, na ktorom sú potrebné dobré brzdy a opatrnosť.

Oddych v obci Štítnik môžeme spríjemniť návštevou dvoch najvýznamnejších pamiatok - vodného hradu a gotického kostola. Vodný hrad Štítnik bol postavený v roku 1432 rodom štítnických Bebekovcov. Jeho areál v súčasnosti slúži vďaka miestnemu občianskemu združeniu ako oddychová zóna. Gotický kostol bol postavený v 14. storočí a je národnou kultúrnou pamiatkou. Ide o pôvodne trojloďovú baziliku zo 14. a 15. storočia s krásnymi hviezdicovými a sieťovými klenbami. Fresková výzdoba kostola zo 14. a 15. storočia predstavuje najrozsiahlejšiu zachovanú ukážku stredovekej nástennej maľby na Slovensku.

Počas sezóny (júl - august) je sprístupnený, mimo sezóny je potrebné návštevu dohodnúť vopred. Čaká nás ešte posledných 13 km, ktoré sú už nenáročne. Výlet končí návratom zo Štítnika do Plešivca po štátnej ceste kaňonom riečky Štítnik so zaujímavou kulisou 2 krasových planín, ktoré lemujú cestu ako neochvejní strážcovia.

Článok vznikol vďaka spolupráci so združením SCK Slovenský Cykloklub.

​